• 3.1.1 Kompostovacia plocha
  • 3.1.2 Zakládka
  • 3.1.3 GeotextÍlia
  • 3.2.1 Základné podmienky kompostovania
  • 3.2.2. Materiál vhodný pre túto technológiu
  • Sledované látky
  • 3.2.4. Príprava surovín pred založením kompostu
  • 3.2.6. Založenie kompostovacej ZAklÁdky
  • (m)
  • 3.2.8. UKONčENIE KOMPOSTOVACIEHO PROCESU
  • Orientačná skúška ukončenia kompostovacieho procesu
  • 3.2.9. Vlastnosti kompostu a jeho využitie
  • * Stanovuje sa v prípadoch, keď je možné očakávať zvýšené množstvo vzhľadom k použitým surovinám.
  • 4. Technologické zabezpečenie prevádzky
  • 5.1. Potreba záberu pôdy – dočasný záber
  • 5.2. Úprava plochy
  • 5.3. Komponenty na kompostovanie
  • Zhodnocovanie odpadu organického pôvodu technológiou aeróbneho kompostovania




    Download 217.49 Kb.
    Sana04.04.2017
    Hajmi217.49 Kb.

    doplniť názov obce

    ZHODNOCOVANIE ODPADU ORGANICKéHO PôVODU

    TECHNOLÓGIOU AERÓBNEHO KOMPOSTOVANIA

    NA OBECNOM KOMPOSTOVISKU


    (technologický reglement)

    Doplniť miesto a dátum


    Vypracoval : Branislav Moňok Schválil: doplniť meno a funkciu
    Priatelia Zeme - SPZ

    Zhodnocovanie odpadu organického pôvodu

    technológiou aeróbneho kompostovania



    1. Názvoslovie



    aeróbne kompostovanie

    kompostovanie za dostatočného prístupu vzduchu nevyhnutného pre rozvoj aeróbnych mikroorganizmov potrebných pre rozklad organických látok;

    biologicky rozložiteľný odpad

    (BRO) akýkoľvek odpad, ktorý podlieha anaeróbnej a aeróbnej dekompozícii, ako je napríklad jedlo a záhradkársky odpad, ako aj papier a kartón;

    celkový dusík

    súčet všetkých foriem dusíka (NH3, NH4, NO3, NO2);

    cudzorodé látky

    látky, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú vyzrievanie kompostu, pôdnu úrodnosť, rast rastlín, alebo je ich príjem rastlinami nežiadúci s ohľadom na možnosť ohrozenia zdravia ľudí a zvierat a ďalej tie, ktorých hromadenie v pôde je nežiadúce;

    fytotoxický

    toxický pre rastliny;

    geotextília

    špeciálna netkaná textília, ktorá zabraňuje prístupu dažďovej vody k materiálu v zakládke, no umožňuje výmenu plynov v zakládke;

    homogenita

    rovnorodosť fyzikálnych vlastností a chemického zloženia zakládky kompostu, svedčiaca o správnom spracovaní surovín;

    humus

    súbor odumretých organických látok rastlinného a živočišného pôvodu nahromadených v pôde, ktoré sú v rôznom stupni rozkladu;

    hygienizačný proces

    odstraňuje alebo vedie k významnému zníženiu obsahu patogénnych mikroorganizmov a tým i k redukcii zdravotného rizika spojeného s aplikáciou;

    kompost

    organické hnojivo, vznikajúce kompostovacím procesom, farby hnedej, sivohnedej až čiernej, drobovitej až hrudkovitej štruktúry, bez nerozpojiteľných častíc, majúci deklarované kvalitatívne znaky;

    kompostovací proces

    prirodzený biochemický proces, pri ktorom z pôvodných organických látok pod vplyvom živých organiznov, obzvlášť mikroorganizmov, vzniká organické hnojivo – kompost;

    ľahko rozložiteľné látky

    látky, u ktorých prebieha proces rozkladu krátku dobu, alebo ich môžeme aplikovať aj priamo do pôdy (napr. maštaľný hnoj, rašelina...);

    nerozložiteľné prímesy

    látky, ktoré sa pri procese kompostovania nemôžu meniť (hlavne kamene, kovy, plasty, sklo...);

    nerozpojiteľné častice

    častice rozmerov väčších ako 5 cm, ktoré nie je možné rozdrviť tlakom ruky, alebo ktoré bránia bezporuchovej prevádzke aplikačnej techniky;

    obecné kompostovisko

    vyčlenený priestor, kde prebieha zber BRO, ktorý vykonáva vyškolený pracovník od ľudí z určitej lokality (obce) s cieľom úpravy a následného spoločného kompostovania ich bioodpadu s ročnou maximálnou kapacitou vyrobeného kompostu do 10 ton;

    organická látka

    zlúčeniny uhlíka, vzniknuté na základe schopnosti tohto prvku vytvárať reťazce. Okrem uhlíka bývajú prítomné prvky – vodík, kyslík, dusík, fosfor, síra a ďalšie;

    patogénne mikroorganizmy

    mikroorganizmy, ktoré môžu vyvolať ochorenie ľudí a zvierat, rastlinných spoločenstiev;

    prekopávka

    premiešanie materiálu v zakládkach za účelom jeho homogenizácie a prevzdušnenia;

    sledované látky

    látky so sledovanými hraničnými hodnotami. Podľa STN 46 5735 Priemyselné komposty sú sledovanými látkami: arzén (As), kadmium (Cd), chróm (Cr), meď (Cu), ortuť (Hg), molybdén (Mo), nikel (Ni), olovo (Pb), zinok (Zn);

    spáliteľné látky

    organické látky;

    surovinová skladba

    hmotnostný pomer jednotlivých odpadov (surovín) alebo hmôt, ktoré sa navážajú do kompostovacej zakládky;

    ťažko rozložiteľné látky

    látky, u ktorých prebieha proces rozkladu dlhodobo a neľahko, alebo ktoré je potrebné predfermentovať alebo upravovať (napr. drevná štiepka, stromová kôra, rohovina...);

    technológia kompostovania

    postup výroby kompostu zahŕňajúci hlavne prípravu surovín, postup ich navážania a úpravu zakládky, spôsob a termín prekopávok, zavlažovanie, minimálne teploty a doby pre ich udržanie a celkovú dobu dozrievania;

    termofilný

    s optimom teplôt medzi 45 – 700C;

    zakládka

    zmes surovín organického pôvodu, založená v rovnakom termíne;

    zhodnocovanie odpadov

    činnosť vedúca k využitiu fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností odpadov (napr. recyklácia, kompostovanie);


    2. Popis plánovanej činnosti a jej ciele :
    “Obecné (komunitné) kompostovisko” so zavedením technológie aeróbneho kompostovania rieši šetrné nakladanie, respektíve zhodnotenie vybraných častí biologicky rozložiteľných odpadov (BRO) – trávnej biomasy, lístia, drevitej hmoty a pozberových zvyškov z pestovania ovocia a zeleniny zo záhrad, vytriedeného BRO z domácnosti, trhovísk.

    Ide o kontrolovaný a riadený, prevažne aeróbny mikrobiálny proces tzv. teplou cestou, pri ktorom vystupuje teplota kompostovaného materiálu na 45 - 70 0C. Táto teplota zabezpečuje dostatočnú hygienizáciu kompostu (likviduje sa väčšina patogénnych mikroorganizmov a klíčivosť väčšiny prítomných semien). Kompostovacia zakládka sa podľa vývoja teploty prekopáva a v priebehu 6 – 12 mesiacov je proces ukončený.





    Táto technológia :

    1. spĺňa účel odpadového hospodárstva spôsobom recyklácie BRO;

    2. vytvára podmienky pre naplnenie záväznej časti Programu odpadového hospodárstva SR, týkajúcej sa znižovania množstva BRO ukladaných na skládky odpadov;

    3. je doplnkom k programu na rozvoj domáceho kompostovania;

    4. rieši materiálové zhodnotenie BRO v mieste jeho vzniku, teda bez vysokých nákladov na dopravu;

    5. využíva obsah živín, spáliteľných látok a vlhkosti v odpadoch k ich vzájomnému pomeru do zakládky tak, aby nemuseli byť použité priemyselné vstupy (rôzne chemické prídavné látky);

    6. vytvára podmienky pre miestnych obyvateľov na zmysluplné a legálne nakladanie s BRO, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu samostatne kompostovať vo vlastnom kompostovisku (minimalizuje sa tak spaľovanie odpadov v domácnostiach a zakladanie čiernych skládok);



    Výsledkom celého procesu je kompost – kvalitné organické hnojivo vhodné na pestovanie rastlín. Živiny sú fixované vo väzbách pre rastliny prístupných, ale nevyplaviteľných do spodných vôd.


    3. Stručný popis technického a technologického riešenia
    3.1. Technické riešenie :

    3.1.1 Kompostovacia plocha

    Nespevnená plocha s miernym spádom tak, aby medzi jednotlivými zakládkami nezostávala dažďová voda, tzn. minimálne 3%. Zakládky sú umiestnené na ploche v smere spádu plochy.

    Vzhľadom na použitú technológiu kompostovania, množstvo a vlastnosti surovín používaných na kompostovanie nevyžaduje plocha na Obecnom kompostovisku žiadnu technickú bariéru.

    Plocha na kompostovanie môže byť ohradená napr. dreveným oplotením (drevený zásobník).

    (v prípade iného typu použitej plochy je text potrebné upraviť podľa skutočnosti)

    Celý objekt obecného kompostoviska je oplotený a uzavretý.



    3.1.2 Zakládka

    Navrstvený materiál podľa vopred určenej receptúry do tvaru hroble. Výška a šírka zakládky sa dá upraviť podľa množstva materiálu a stupňa rozkladu (pri rozklade dochádza k redukcii objemu a váhy kompostovaného materiálu), dĺžka je daná rozmerom kompostovacej plochy.


    Zakládka je po celú dobu (okrem potrebných technologických operácií) zakrytá geotextíliou.

    3.1.3 GeotextÍlia

    Zakládka je po celý čas zakrytá geotextíliou. Tá je neoddeliteľnou súčasťou tejto technológie. Zabezpečuje optimálne podmienky kompostovacieho procesu. Zabraňuje vysušovaniu, chráni kompost pred UV žiarením, vylučuje negatívny vplyv na okolité prostredie (zabraňuje úletom materiálu do okolia, bráni vnikaniu dažďovej vody s následným unikaním vodných výluhov a tým aj vyplaveniu živín).



    Geotextílie sú vyrábané z polypropylénu (PP) a polyesteru (PES) technológiou netkaného textilu. Nie sú napádané plesňami a baktériami, znášajú alkalické aj kyslé prostredie. Farbu majú bielu, prípadne sivočiernu. Vyrábajú sa v rôznych šírkach od 2 m do 5,2 m. Sú zdravotne nezávadné.
    Tab.1.: Technické parametre geotextílie používanej na kompostovanie (upraviť podľa skutočnosti)

    Parameter / jednotka

    200

    300

    Obchodný názov

    Netex

    Netex

    Plošná hmotnosť (9.m-2)

    200

    300

    Max. šírka (m)

    2,8

    5

    Veľkosť otvorov 090 (mm)

    0,13

    0,08

    Priepustnosť vody kolmo k rovine geotextílie (1.m-1.s-1)

    10,12.10-2

    8,8.10-2



    3.1.4. Štiepkovač / drvič konárov
    Jediným nevyhnutným strojným zariadením pri tomto spôsobe kompostovania je štiepkovač / drvič. Je to zariadenie slúžiace na úpravu vytriedeného bioodpadu (dreva, konárov, lístia, slamy atď.), pomocou ktorého zmenšujeme objem BRO, čo vedie k urýchleniu kompostovacieho procesu.
    Tab.2.: Tabuľky predpokladaného typu štiepkovača s technickými parametrami - SABO ComStar 2200 D (upraviť podľa skutočnosti)

    Technické údaje :

    Typové označenie :

    ComStar 2200 D

    Dĺžka :

    1000 mm

    Šírka :

    620 mm

    Výška :

    1350 mm

    Váha :

    48,2 kg

    Maximálna hrúbka dreva :

    55 mm

    Množstvo posekaného materiálu za 1. hod. práce stroja :

    320 kg

    Sekací kotúč :

    3 nože zo špeciálnej ocele

    Obsah zberného koša :

    37 l

    Vstupné napätie :

    380 V

    Prúd :

    3,65 A

    Poistka :

    16 A

    Výkon :

    2200 W

    Otáčky noža :

    1360 ot./min

    Hlučnosť :

    LW(A) 96 dB

    Do doby, kým si obec zakúpi vlastný drvič alebo štiepkovač si bude v prípade potreby požičiavať tento stroj od Spoločnosti priateľov Zeme alebo iného subjektu s vhodným strojným zariadením.


    3.2. TechnolÓgia aeróbneho kompostovania :
    Ide o riadený (kontrolovaný) aeróbny rozklad organickej hmoty – to znamená za prístupu vzduchu. Kompostovací proces je zahájený po založení zakládky (pri dodržaní nižšie uvedených základných podmienok), premiešaním vstupných komponentov a po zakrytí zakládky špeciálnou kompostovacou textíliou.

    Výsledkom je kompost – tmavohnedá, nezapáchajúca hmota zemitej vône, mikrobiálne oživená s obsahom živín viazanými v organickej aj minerálnej forme.


    3.2.1 Základné podmienky kompostovania



    Podmienkou pre rýchly a správny priebeh kompostovania je :

    1. dodržanie pomeru živín C : N - 30 : 1 vstupných komponentov,

    2. dodržanie optimálnej vlhkosti zakládky, pri stlačení vstupného materiálu by sa malo medzi prstami objaviť niekoľko kvapiek vody (vlhkosť 40 až 60 %),

    3. obsah spáliteľných látok minimálne 25 %,

    4. dodržanie aeróbnych podmienok – prekopávaním zakládky,

    5. dodržiavanie teploty v kompostovacej zakládke max. do 70 0C,

    6. ochrana zakládky behom celého kompostovania geotextíliou.



    3.2.2. Materiál vhodný pre túto technológiu

    Na Obecnom kompostovisku budú používané výlučne organické materiály, ktoré svojimi vlastnosťami plne vyhovujú požiadavkám STN 46 5735 “Priemyselné komposty”. Tá stanovuje najvyššie prípustné množstvo stopových toxických prvkov v kompostovateľných odpadoch a v kompostoch ako aj akostné znaky kompostu.

    Vhodné suroviny sa určujú rôznymi kritériami, dôležitý je predovšetkým obsah živín, štruktúra a stupeň vlhkosti.

    Do kompostu v žiadnom prípade nesmú byť použité suroviny, ktoré majú nadlimitný obsah cudzorodých látok. Nemali by sa používať odpady obsahujúce nerozložiteľné prímesy, mastnotu, zvyšky pesticídov, ropné uhľovodíky a ťažké kovy.


    Vzhľadom na striktne určené typy bioodpadov, ich vlastnosti a zloženie nie je potrebné vykonať analýzu vstupných surovín ani výsledného produktu – kompostu (nevzťahuje sa na neho Zákon o hnojivách).

    Na zistenie vhodnosti surovín do surovinovej skladby kompostu budú použité dostupné tabuľky z literatúry. Na “Obecnom kompostovisku” sa budú používať suroviny, u ktorých neboli zaznamenané nadlimitné hodnoty sledovaných látok. V prípade podozrenia, že niektorá z dostupných surovín obsahuje zvýšené množstvo sledovaných látok (popr. nie sú k dispozícií tabuľkové hodnoty), bude vykonaný analytický rozbor danej suroviny.


    Tab.3.: Najvyššie prípustné množstvo sledovanej látky v mg v 1 kg vysušenej vzorky suroviny

    Sledované látky


    Prípustné množstvo

    As *

    50

    Cd

    13

    Cr

    1000

    Cu

    1200

    Hg

    10

    Mo *

    25

    Ni *

    200

    Pb

    500

    Zn

    3000

    * Stanovuje sa v prípadoch, kedy je možné očakávať zvýšené množstvá vzhľadom k použitým surovinám
    Prehľad hlavných odpadov rastlinného pôvodu, ktoré je možné úspešne zhodnocovať technológiou aeróbneho kompostovania : tráva, lístie, zvyšky rastlín, slama, seno, drvené konáre a kôra, popol z dreva (v malých množstvách), zvyšky ovocia a zeleniny a pod.
    Tab.4.: Priemerné hodnoty základných vlastností vo vybraných surovinách vhodných do kompostu.

    Surovina

    Vlhkosť

    (%)

    Org. látky

    (% suš.)

    Pomer
    C:N

    slama obilovín

    16,5

    94

    94:1

    slama repky

    16,5

    96

    80:1

    slama strukovín

    14

    80

    32:1

    vňať zemiaková

    42,5

    89,5

    60:1

    stonky kukuričné

    18

    82

    90:1

    lístie

    27,5

    91

    38:1

    čerstvá tráva

    82,4

    85,7

    13:1

    odpad zeleniny

    85

    87

    22:1

    kuchynský bio.

    72

    81

    23:1

    starina z lúk

    20

    91,5

    51:1

    výlisky z ovocia

    76

    85

    121:1

    piliny

    55

    98

    490:1

    drevná štiepka

    40

    87

    145:1

    stromová kôra

    55

    96

    160:1

    popol z dreva

    22

    7

    70:1

    ornica

    10

    4

    20:1



        1. surovinová skladba zakládky

    Surovinová skladba bude stanovená a optimalizovaná podľa požiadaviek a potrieb jednotlivých prevádzok. Pri stanovovaní surovinovej skladby kompostu je podstatným kritériom pomer uhlíka (C) k dusíku (N). Aby sme dosiahli v zrelom komposte C:N v rozmedzí 25 – 30:1 (vysoká stabilita a agronomická účinnosť), je potrebné optimalizovať C:N v zakládke v rozmedzí 30 – 35:1. Na tieto výpočty sa môžu použiť existujúce tabuľky z literatúry zo základnými vlastnosťami jednotlivých surovín, ako aj počítačové programy vytvorené na tento účel.

    K výberu vhodných surovín do zakládky a k určeniu ich množstva podľa pomeru C:N je možné použiť aj nižšie uvedený vzťah:
    N

    Mi.Ci.(100 – Wi)



    C : N = i=1

    n

    Mi.Ni.(100 – Wi)



    i=1

    n - počet surovín (-)

    Mi - množstvo jednotlivých surovín (kg)

    Ci - obsah uhlíka (C), v sušine (%hm.)

    Ni - obsah dusíka (N), v sušine (%hm.)

    Wi - vlhkosť (%)


    Príklady používanej surovinovej skladby (váhový pomer surovín):



    Príklad 1:

    tráva

    -

    60%




    lístie

    -

    10%




    drevná štiepka

    -

    20%




    zemina

    -

    10%




    Príklad 2:

    bio z domácnosti

    -

    60%




    tráva

    -

    20%




    stromová kôra drvená

    -

    10%




    piliny

    -

    10%

    Príklad 3:

    tráva

    -

    40%




    bioodpad z domácností

    -

    20%




    kukuričné stonky

    -

    10%




    drevná štiepka

    -

    10%




    zemiaková vňať

    -

    10%




    burina (staršia)

    -

    5%




    lístie

    -

    5%



    3.2.4. Príprava surovín pred založením kompostu


    Suroviny je potrebné v prípade nutnosti mechanicky upraviť. Týka sa to najmä tvrdších a väčších častí (drevnej hmoty, stoniek kukurice…), u ktorých je vhodná úprava drvením na štiepky. Urýchli sa tak proces rozkladu týchto surovín. Ak nie je možné získané suroviny ihneď kompostovať, musia sa dočasne skladovať za podmienok uvedených v kapitole 3.2.5.
    3.2.5. Spôsob skladovania surovín

    Pre správne skladovanie surovín určených pre zakladanie kompostov platí niekoľko zásad :



    1. skladovať jednotlivé suroviny oddelene podľa druhu,

    2. skladovať suroviny s nízkou vlhkosťou – do 40%,

    3. suroviny s pomerom C : N do 30 : 1 a vlhkosťou nad 40% pokiaľ to je možné neskladovať, ale hneď ich založiť do kompostu.

    3.2.6. Založenie kompostovacej ZAklÁdky

    Založiť kompostovaciu zakládku je možné dvojakým spôsobom, vertikálnym alebo horizontálnym vrstvením vstupného materiálu.



    Vertikálny spôsob - vrstvenie materiálu prebieha v navrhnutom pomere komponentov z čela hroble za sebou tak, že už od začiatku má zakládka na priečnom reze konečný tvar a už len narastá do dĺžky. Kompostovanie môže byť zahájené kedykoľvek.

    Horizontálny spôsob jednotlivé materiály sú postupne vrstvené na seba v celej dĺžke zakládky. Kompostovanie môže byť zahájené až po vytvorení celej zakládky.
    Organizácia zakládky sa podriadi časovej produkcii základných komponentov s doplnením skladovaných, prevažne suchých, sezónnych komponentov.
    Vopred upravený (nadrvený) materiál sa navrství podľa vypočítanej surovinovej skladby (pomer odpovedajúci jeho kvalite podľa obsahu dusíka, organických látok a vlhkosti) do zakládky trojuholníkového tvaru. Dĺžka hroble závisí od daných priestorových možností. Minimálna odporúčaná šírka je 2,0 m (aby kopy neboli veľmi nízke) a výška podľa tab.4. Zakládky sú na ploche organizované po spáde plochy, vždy rovnobežne vedľa seba. Po navezení materiálu ku kompostovaniu je základným predpokladom úspešnosti procesu jeho čo najlepšie premiešanie (prekopávanie / premiešavanie sa bude prevádzať ručne).
    Zakládka je po celý čas kompostovania prikrytá kompostovacou textíliou, podľa potreby odkrytá, prekopaná a opäť zakrytá.

    Tab.5.: Príklady optimálnej šírky a výšky kompostovacej zakládky

    šírka zakládky

    (m)


    výška zakládky

    (m)

    2,0

    1,10 – 1,20

    2,50

    1,30 – 1,50

    3,0

    1,50 – 1,80

    4,0

    2,20




        1. KONTROLA KOMPOSTOVACIEHO PROCESU


    Teplota kompostovacej zakládky

    Teplota zakládky úzko závisí od intenzity činnosti mikroorganizmov. Je najjednoduchším ukazovateľom správneho priebehu rozkladného procesu a preto jej meranie a evidencia patrí medzi základné podmienky kontroly procesu kompostovania.

    Ak po založení kompostu teplota nestúpa, alebo po predchádzajúcom vzostupe teploty nastáva výrazný pokles, sú podmienky pre mikroorganizmy nepriaznivé. Príčina môže byť predovšetkým v zlej surovinovej skladbe, v nadmernej alebo nízkej vlhkosti materiálu, v nízkom obsahu kyslíka v komposte a pod.

    - Meracie prístroje

    Teplota kompostu je zisťovaná teplomerom, ktorý musí byť vybavený tyčovou zapichovacou sondou, ktorú je možné zapichnúť do hromady kompostu aspoň do hĺbky 0,5 až 1 m pod povrch hromady. Tým je zaistené meranie teploty v celom priereze hromady.



    - Časové intervaly merania teploty

    1. do 14 dňa od založenia zakládky každý deň

    2. od 14 dňa do ukončenia kompostovacieho procesu 1x za 2 - 4 dni

    Vzhľadom na vývoj teplôt v kompostovacej zakládke je potrebné uskutočňovať aj prekopávanie (prehodenie) kompostovacej (popr. dovlhčenie) zakládky a to vždy:

    1. ak teplota stúpne nad 65C

    2. ak teplota začne po počiatočnom vzostupe prudko klesať

    3. ak klesne teplota pod 35C

    Ak pri poklese teploty na teplotu okolia a následnom prekopaní kompostu znovu teplota nestúpne a ďalšie zistenia nám potvrdzujú, že sú dodržané všetky základné podmienky kompostovania, môžeme konštatovať, že je proces ukončený.
    Vlhkosť kompostovacej zakládky

    Pri zakladaní kompostu a potom v priebehu celého procesu kompostovania patrí vlhkosť medzi parametre, ktoré veľkou mierou ovplyvňujú správny priebeh kompostovania.

    Pri nedostatku vlhkosti zastavujú alebo spomaľujú mikroorganizmy svoju činnosť až do doby, keď bude vlhkosť opäť uvedená do potrebného rozmedzia.

    Pri nadbytočnej vlhkosti dochádza rýchlo k nežiadúcemu hnilobnému procesu a k skysnutiu kompostu.

    Každé meranie a úpravu vlhkosti zaznamenávame do tabuľky (viď. príloha 1). Vlhkosť kompostu je možné merať prevažne orientačnou skúškou.

    Ďalšie možnosti kontroly vlhkosti sú:



    • gravimetrickou metódou (laboratórna skúška)

    • prenosnými vlhkomermi

    - Orientačná skúška vlhkosti

    V našom prípade budeme vo väčšine určovať vlhkosť pomocou orientačnej skúšky. K jej prevedeniu je potrebné kompostovaciu surovinu vziať do ruky a čo najsilnejšie ju stlačiť. Pri optimálnej vlhkosti sa nesmie medzi prstami objaviť voda! Pri otvorení päste však musí surovina zostať pohromade vo forme “knedlíka”. Ak je surovina veľmi suchá, pri otvorení päste sa materiál rozpadne. Keď je surovina veľmi mokrá, objaví sa pri stlačení voda medzi prstami; pokiaľ je možné vytlačiť viac ako 2-3 kvapky vody, je surovina veľmi vlhká.



    - Časové intervaly hodnotenia vlhkosti

    1. počiatočné hodnotenie vlhkosti sa prevádza ihneď po založení zakládky,

    2. optimálne intervaly medzi jednotlivými hodnoteniami vlhkosti sú 1 týždeň,

    3. vlhkosť kontrolujeme vždy pri prekopávaní zakládky


    3.2.8. UKONčENIE KOMPOSTOVACIEHO PROCESU

    Doba kompostovacieho procesu od prvej prekopávky do ukončenia kompostovacieho procesu je minimálne 60 dní.

    Predpokladané ukončenie kompostovacieho procesu je od 6 do 12 mesiacov od založenia zakládky. To znamená, že kompost je zrelý, stabilný a schopný aplikácie alebo uskladnenia.

    Za optimálnych podmienok, pri dodržiavaní správneho režimu je možné v letnom období dosiahnuť výrazné skrátenie kompostovacieho procesu.

    Orientačná skúška ukončenia kompostovacieho procesu




    1. pozorovateľné znaky stabilizácie “čerstvého kompostu” :

    2. farba hnedá, šedohnedá až čierna,

    3. drobovitá až hrudkovitá štruktúra,

    4. nevykazuje pachy svedčiace o prítomnosti nežiadúcich látok,

    5. hubovitá vôňa.

    6. príznaky ustálenej teploty – hodnota teploty kompostu zodpovedá teplote okolitého ovzdušia po dobu posledných 14 dní. Maximálna výška teploty podľa STN 46 5735 čl.2.8.


    Výsledkom je kompost – tmavo hnedá, nezapáchajúca hmota zemitej vône, mikrobiálne oživená s obsahom živín v organickej aj minerálnej forme, nevyplaviteľných vodou, bez obsahu klíčivých semien. Objem sa počas kompostovania zníži na 40 až 80 % pôvodného materiálu v závislosti od použitých surovín.


    3.2.9. Vlastnosti kompostu a jeho využitie

    Vzniknutý kompost má charakter organického hnojiva, ktoré je možné využiť na výživu rastlín, úpravu pH pôdy, zvýšenie prirodzenej pôdnej úrodnosti, ako zdroj organických látok a živín.

    Kompost bude využívaný prevažne pre hnojenie, resp. pre rekultiváciu mimoprodukčných plôch obce (na výsadbu novej zelene, rekultiváciu čiernych skládok...) – pre vlastnú potrebu alebo bude pomerovou metódou rozdelený medzi obyvateľov, ktorí sa zúčastnili spoločného kompostovania.

    Na kompost, ktorý bol vyrobený na obecnom kompostovisku a nie je uvádzaný do obehu (predaj), sa nevzťahuje Zákon o hnojivách č.136/2000.

    V prípade, že bude kompost daný do obehu (predaj), musí byť zaregistrovaný ÚKSÚP-om. Jeho kvalita musí spĺňať STN 46 5735 Priemyselné komposty.
    Tab.č.6.: Najvyššie prípustné množstvo stopových toxických prvkov v kompostoch v mg v 1 kg sušiny (STN 46 5735).

    Prvok

    Kompost I. triedy

    Kompost II. triedy

    As – Arzén *

    10

    20

    Cd – Kadmium

    2

    4

    Cr – Chróm

    100

    300

    Cu – Meď

    100

    400

    Hg – Ortuť

    1

    1,5

    Mo – Molybdén *

    5

    20

    Ni – Nikel *

    50

    70

    Pb – Olovo

    100

    300

    Zn – Zinok

    300

    600

    * Stanovuje sa v prípadoch, keď je možné očakávať zvýšené množstvo vzhľadom k použitým surovinám.




    3.2.10. Fázy kompostovacieho procesu



    1. Fáza odbúravania (termofilná fáza, fáza hygienizácie)

    1 – 3 týždne (táto doba môže byť aj dlhšia napr. 2 – 3 mesiace. Závisí to od kompostovaného materiálu a technológie kompostovania): mikrobiologickou činnosťou prebieha rozklad v prvých dňoch veľmi rýchlo. Teplota dosahuje až 70°C. Ľahko odbúrateľné látky, ako bielkoviny a škrob, podporujú rozmnožovanie a činnosť baktérií. Ich látkovou výmenou vzniká teplo. Jednoduché molekuly, ktoré vznikli rozkladom makromolekúl odchádzajú z kompostu ako plyny (CO2, NH3, H2O,…), alebo vo výluhu (hlavne živiny), alebo sú využité pre tvorbu buniek mikroorganizmov či humusových látok (to až v ďalších fázach kompostovania).

    Pri dodržiavaní základných zásad kompostovania zostáva prevažná väčšina živín v komposte. Keď teploty poklesnú, termofilné baktérie odumrú a slúžia ďalším mikroorganizmom a hubám ako potrava, alebo sa zaspórujú.
    2. Fáza prestavby

    3 - 7 týždeň: ťažko stráviteľné látky (kryštalická celulóza a lignín) sú rozkladané hubami. Mikrobiologická činnosť sa spomaľuje. Pri procesoch prestavby bielkovinového materiálu sa uvoľňuje amoniak (čpavok). Teplota sa pohybuje medzi 30-45°C. Hromada čiastočne rozloženého kompostu postupne klesá (zosadá).



    3. Fáza výstavby

    8 - 12 týždeň: nastupuje tvorba humusových látok a hromadné rozmnožovanie malých živočíchov ako roztočov, chvostoskokov, nematód, ktoré brzdia rast húb. Prichádzajú aj niektoré druhy dážďoviek, najmä Eisenia foetida (dážďovka hnojná), zodpovedná za tvorbu stabilných hrudiek, alebo koprolytov, čo sú, laicky povedané, dážďovkové výkaly, ktoré majú skvelé hnojivé a fytosanitárne vlastnosti.


    4. Fáza stabilizácie a dozrievania

    Prechod do poslednej fázy je plynulý. Dážďovky opúšťajú kompost. V tejto fáze už prevládajú humifikačné procesy, pri ktorých sa vytvárajú humusové látky (humínové kyseliny, fulvokyseliny,…), vďaka ktorým má vznikajúci kompost tmavohnedú farbu. Humifikačné procesy vyžadujú ako aeróbne tak i anaeróbne prostredie, preto v tejto fáze už nie je vhodné prekopávať. Ľahká a hrudkovitá štruktúra vypovedá o dokončenom rozklade.



    4. Technologické zabezpečenie prevádzky

    Správne vedenie kompostovacieho procesu je možné len pri dodržaní správneho pomeru odpadov a pri dodržaní základných podmienok kompostovania, uvedených v predchádzajúcich kapitolách.


    5. Údaje o vstupoch :

    5.1. Potreba záberu pôdy – dočasný záber

    Systém kompostovania na obecnom kompostovisku je vhodný pre zariadenia s kapacitou do 10 ton kompostu ročne. Pre skúšobnú prevádzku je navrhnutá plocha 10 x 15 m (upraviť podľa skutočnosti), ktorá bude celá oplotená, aby sa zabránilo nekontrolovateľnému ukladaniu odpadov do zariadenia.

    Doba kompostovania vzhľadom k prírodným podmienkam je od marca do novembra. V zimnom období sa materiál skladuje. Potreba pracovných síl – jeden vyškolený pracovník (upraviť podľa skutočnosti).

    5.2. Úprava plochy

    Rýchle a riadené vedenie rozkladu organickej hmoty a nutné zakrytie zakládky behom celej doby kompostovania, ako aj malé množstvá a druh kompostovaných materiálov vylučuje akýkoľvek negatívny vplyv na životné prostredie. Preto nenavrhujeme žiadnu úpravu kompostovacej plochy. Na prístup k objektu obecného kompostoviska bude využívaná už existujúca cestná komunikácia a dvor za viacúčelovou budovou obecného úradu.



    5.3. Komponenty na kompostovanie

    Na kompostovanie na obecnom kompostovisku sa budú kompostovať odpady skupiny 20 - Komunálne odpady, podskupiny 02 - odpad zo záhrad a parkov, vrátane odpadu z cintorínov (viac info o surovinách v kap.3.2.2.):



    1. biologicky rozložiteľný odpad

    20 02 01

    O

    1. zemina a kamenivo

    20 02 02

    O



    5.4. Postup preberania surovín

    Suroviny na prevádzke obecného kompostoviska bude preberať zaškolený pracovník. Vykoná vizuálnu kontrolu a prevedie zápis o prijatí odpadu do prevádzkového denníka. Suroviny, ktoré majú pomer C:N vyššie ako 30:1 alebo vyššiu vlhkosť ako 40% budú okamžite zapracované do kompostovacej zakládky. Suroviny s vlhkosťou do 40% budú podľa druhu a potreby dočasne skladované a postupne primiešavané podľa vopred určenej surovinovej skladby k materiálom bohatým na dusík.


    V prípade donesenia surovín, ktoré sú vhodné na kompostovanie v obecnom kompostovisku, ale o ktorých vlastnostiach nie sú dostatočné informácie z odbornej literatúry alebo predchádzajúcich analytických rozborov, zabezpečí pracovník ich rozbor podľa STN 46 5735 (viď. kapitola 2.2.2.).

    V prípade donesenia surovín, ktoré nie sú vhodné na spracovanie v obecnom kompostovisku, pracovník tieto odpady neprevezme.

    Pracovník môže prijímať suroviny o maximálnej dĺžke 1,5 m a hrúbke 5 cm.

    6. Údaje o výstupoch
    Vzhľadom na použité suroviny, ich množstvo a použitú technológiu (zakládka je po celý čas zakrytá geotextíliou viď. kapitola 2.1.3.), pri kompostovaní nemôže dôjsť k znečisteniu, ktoré by ovplyvnilo kvalitu ovzdušia a kvalitu podzemnej ani povrchovej vody.
    Údaje o výslednom produkte kompostovania – aeróbne stabilizovanom komposte sú v kapitole 3.2.9.
    7. Postup aeróbneho kompostovania :


    1. Vytriedený odpad organického pôvodu (v našom prípade výlučne rastlinné zvyšky) bude v zariadení preberať zaškolený pracovník, ktorý vykoná vizuálnu kontrolu (vlastnosti a kvalitu) a zaeviduje prevzatý materiál do prevádzkového denníka.

    2. Pracovník vykoná podľa potreby úpravu materiálu (drvenie). Materiály, ktorých štruktúra to dovolí - suchšie, uhlíkaté suroviny (lístie, drevná štiepka, slama, seno), budú dočasne uskladňované a priebežne podľa potreby používané na premiešavanie s materiálmi s vysokou vlhkosťou (čerstvá tráva, zvyšky z ovocia a zeleniny) vo vopred určenom pomere (surovinová skladba zakládky) a navážané do kompostovacej zakládky.

    3. V uvedenom váhovom pomere sa komponenty navrstvia do zakládky.

    4. Po ukončení navážania kompostovacej zakládky sa vykoná jej prekopanie - homogenizácia zakládky a v prípade potreby sa zakládka zavlaží a prikryje geotextíliou. Tým sa spustí kompostovací proces.

    5. Počas procesu rozkladu je potrebné kontrolovať priebeh teplôt:

    1. - 14. deň denne

    14. - 21. deň každý druhý deň

    21. - 35. deň dvakrát za týždeň

    35. - 42. deň raz za týždeň

    Pokiaľ teplota vystúpi nad 65 °C je nutné zakládku prekopať.

    Ak je teplota posledné dva týždne konštantná, je v zakládke ukončený kompostovací proces.



    1. Po skonštatovaní, že je kompostovací proces ukončený, prevedie poverený pracovník test klíčivosti, čím zistí či kompost nie je fytotoxický.

    2. Nasleduje kontrola kvality kompostu, podľa STN 46 5735 - Priemyselné kompostovanie. V prípade opakovaného používania tých istých surovín v rovnakom pomere - rovnakej surovinovej skladby nie je potrebné po dosiahnutí požadovaného výsledku kvality kontrolu pri ostatných zakládkach opakovať.

    3. Po ukončení procesu sa kompost preoseje. Nadsitná časť sa použije do novej zakládky.

    4. Preosiaty kompost bude použitý na hnojenie resp. rekultiváciu mimoprodukčných plôch obce.


    Download 217.49 Kb.

    Bosh sahifa
    Aloqalar

        Bosh sahifa


    Zhodnocovanie odpadu organického pôvodu technológiou aeróbneho kompostovania

    Download 217.49 Kb.