• $aa=$a->prog_learn(“ Lola”) $b=$a-> lan g_learn(“Karim ”); $ c = $a-> prog_learn(); > Klass har bitta obyekt yaratilganda quyidagi natijani chiqaradi
  • 2.6. Identifikatorlar
    		•

    Texnologiyalari




    Download 7,77 Mb.
    Pdf ko'rish
    bet27/55
    Sana12.12.2023
    Hajmi7,77 Mb.
    #117342
    1   ...   23   24   25   26   27   28   29   30   ...   55
    Bog'liq
    1. Aripov M., Fayzieva M. Web texnologiyalar.


    //in so n la r klassini e'lon qilam iz class person 
    { function prog_learn($name)
    { echo “Sname PH P da dastur tuza oladi”; } 
    function lan g_leam ($nam el)
    {echo “Snam el ingliz tilida gaplasha oladi”;} 
    }
    / / klassni obyektlarini yaratamiz 
    $a = new person();
    $aa=$a->prog_learn(“ Lola”)
    $b=$a-> lan g_learn(“Karim ”);
    $ c = $a-> prog_learn(); ?>
    Klass har bitta obyekt yaratilganda quyidagi natijani chiqaradi: 
    Lola PH P da dastur tuza oladi 
    Karim in gliz tilida gaplasha oladi 
    PH P da dastur tuza oladi
    M axsu s tipdagi o‘zgaruvchilar
    resource tipi (resurslar)
    R e su rs — bu tashqi resursga (m a sa la n , m a ’lu m o tla r bazasi bilan
    b o g i a n i s h g a ) m u ro ja a tn i t a ’m in lo v c h i m a x su s o 'z garuvchi. R e s u r s ­
    la r m a x su s fu n k siy a la r (m asa la n , m y s q l_ c o n n e c t( ), p d f_ n e w () va 
    bo sh q alar) bilan yaratiladi va ishlatiladi.
    Null tipi
    M a x su s q iy m at N U L L o 'z g aru v ch i qiy m atg a ega em aslig in i ang- 
    latadi.
    O 'z g a ru v c h i N U L L h iso b la n a d i, agar:
    u N U L L k o n sta n ta sig a te n g la sh tirilg a n b o 'lsa ($var = N U L L ) ;
    u hali b iro r- b ir qiy m atg a te n g l a s h tirilm a g a n bo'lsa;
    u n s e t() y o rd a m id a o 'c h ir ilg a n bo'lsa.
    F a q a tg in a bitta registrga bo g 'liq b o 'l m a g a n N U L L kalit so'zli 
    N U L L tipidagi qiym at m avjud.
    2.6. Identifikatorlar
    U m u m i y
    t e r m i n
    “ id e n ti f i k a t o r ” 
    foydalanuvchi 
    t o m o n id a n
    a n i q l a n g a n o 'z g aru v ch ilar, fu n k siy a la r va b o s h q a o b yektlar u c h u n
    q o 'lla n ila d i. P H P id e n tifikatorlari bir n e c h ta s h a r tl a r n i q o n iq tir ish i

    kerak: id e n tifik a to rla r b ir yoki b ir n e c h t a b e lg ila rd a n ta s h k il to p g a n
    b o ‘lib, h a r f l a r yoki ostki c h iz iq belgisi bilan b o sh la n a d i; id e n tifik a ­
    t o rla r fa q a tg in a h a r fla r, sonlar, ostk i c h iz iq belgilari va 127 d a n 255 
    g a c h a b o ‘lgan A S C I I kodi b e lg ila rid a n iborat b o ‘lishi m u m k i n .
    M asa la n :

    Download 7,77 Mb.
    1   ...   23   24   25   26   27   28   29   30   ...   55




    Download 7,77 Mb.
    Pdf ko'rish