Energia II

ŠVAJČIARSKY PRAGMATIZMUS

Koncom septembra (24.9.) Švajčiari v referende vyjadrili súhlas so zavedením dane vo výške 0,5 švajčiarskeho centimu na jednu kilowatthodinu elektriny na obdobie 25 rokov určenej na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Proti takémuto zdaneniu nebol ani švajčiarsky parlament, ktorý si však želal znížiť daň na 0,3 centimu za jednu kWh. Tento návrh však voliči veľkou väčšinou zamietli.

(Zdroj: Sme, 25.9.2000)
SIEMENS CHCE POSTAVIŤ PAROPLYN
Siemens Project Ventures a švajčiarska firma Advanced Power plánujú založiť spoločnosť Malženice Power, ktorá zabezpečí výstavbu a prevádzku paroplynovej elektrárne v Malženi- ciach (60 km od Bratislavy) s výkonom 385 MW. Výstavba elektrárne by si mala vyžiadať investície v objeme 230 mil eur (9,8 miliardy korún) a od roku 2003 by elektráreň mala pri spotrebe 500 miliónov mł dodávať do siete každoročne 3 miliardy KWh energie. Prevádzka elektrárne vytvorí pracovnú príležitosť pre cca 40 ľudí. Podiel celkovej výroby elektrickej energie v paraplynových cykloch je napr. v Anglicku 35 %. (Zdroj: Sme, 13.10.2000)
NOBELOVE CENY
Nemecký sociálny demokrat a odborník na využívanie slnečnej energie Hermen Scheer sa stal jedným zo štyroch držiteľov alternatívnej Nobelovej ceny za rok 1999. Scheer dostal na- dotované čestné uznanie za neúnavnú podporu využívania slnečnej energie. Nadácia pre správ- ny život ocenila jeho “boj proti odporu politi- kov a inštitúcií, ktorí sa snažili presadiť záujmy skupín jadrovej lobby.” Ďalším držiteľom ceny je španielsky právnik Juan Garces za príspevok k trestnému stíhaniu čílskeho exdiktátora Pino- cheta. Ocenená bola tiež kubánska svojpo- mocná organizácia GAO za pozdvihnutie poľ- nohospodárstva krajiny a kolumbijská inicia- tíva COAMA za prínos k zachovaniu amazon- ského pralesa. (Zdroj: SME, 1.10.1999

)-11-

ŠTYRIDSAŤ ĽUDÍ, KTORÍ PRACOVALI PRI REAKTORE, MÁ RAKOVINU
Niekoľko mesiacov pred tým, než odišiel do dôchodku a skončil s prácou pri prísne utajovanom jadrovom reaktore hlboko v Negevskej púšti, Arje Špiler zistil, že má rakovinu žalúdka. Muž, ktorý prežil holokaust, pracoval 27 rokov pri reaktore v Dimone v oblastiach, o ktorých z bezpečnostných dôvodov nemôže hovoriť.

Špiler je jeden z desiatok ľudí, ktorí pracovali pri izraelskom jadrovom reaktore postavenom v rokoch 1958-1963 v odľahlom púštnom meste Dimona a ktorí vymáhajú od štátu milióny dolárov ako odškodné za to, že ochoreli na rakovinu údajne následkom svojej práce. Ich boj vedie jeruzalermský právnik, ktorého protivníkom je izrealská komisia pre jadrovú energiu. Tá popiera svoju vinu. K boju sa pridalo 70 rodín alebo vdov usilujúcich sa o odškodné, kde člen rodiny na následky práce zomrel. 40 ľudí zomrelo na rakovinu, ktorú ešte počas svojich prehliadok zistili u svojho obvodného lekára pri bežných testoch moču, a nie pri prehliadkach v klinike jadrového strediska. V zdravotných záznamoch tejto kliniky chýbali v niektorých prípadoch dokonca celé roky údajov. Napríklad Avraham Benvenisti (62) niekoľko desaťročí pracoval s nebezpečným rádioaktívnymi materiálmi a mal pri tom na sebe špeciálne oblečenie. Počas 30 rokov práce v Dimone mu klinika jadrového strediska vždy vydávala bezchybné zdravotné osvedčenie. Ale dvakrát si všimol, že má v moči krv. Vždy - v roku 1973 a opäť v roku 1987- musel ísť do nemocnice, kde mu chirurgovia vyoperovali zhubné nádory z močového mechúra. Benvenisti hovorí: “Jadrové stredisko tvrdilo, že som nepracoval v rádioaktívnom prostredí, ale podľa mojich zdravotných záznamov som mal v moči urán.”

(Zdroj: SME, 1. 10. 1999)

PREČO SÚ CENY ELEKTRINY NA SLOVENSKU VYSOKÉ ?

(Zdroj: o.z. Energia tretieho tisícročia, ml)
(Zdroj: Enviromagazín, vv)


Verejnosť -12-

OBČANIA MAJÚ PRÁVO NA PRAVDIVÉ INFORMÁCIE O ENERGETIKE

Dodnes pretrvávajú mnohé nepravdivé informácie alebo účelové polopravdy o problémoch energetiky - najmä jadrovej - z dôb totalitného režimu. Príkladom sú zatajované a skreslené informácie o katastrofe v JE Černobyľ, o havárii JE V1 v Jaslovských Bohuniciach ai. Takéto praktiky však aj v súčasnosti používajú niektoré lobistické skupiny energetikov na dosiahnutie svo-jich, väčšinou súkromných cieľov (získanie štátnych zákaziek, provízií, postavenia v zamestnaní...)

Z mnohých dezinformácií poukazujeme najmä na tieto:

1. Ekonomika dostavby 1. a 2. bloku JE Mochovce (EMO), realizovanej v r. 1996-99, nebola nikdy dokumentovaná prepočtom jej ekonomickej efektívnosti, predloženým na verejnú (odbornú i občiansku) oponentúru a do parlamentu. Doteraz sa nesplnilo ani uznesenie Výboru pre životné prostredie a ochranu prírody NR SR č. 196 z 18. 9. 1996, podľa ktorého malo MH SR predložiť dôkaz o ekonomickej výhodnosti dostavby. Vláda SR v r. 1996 rozhodla o dostavbe len na základe skreslených tvrdení SE. Zvýšenie investičných nákladov celej výstavby z 39,6 mld. Sk na 57 mld. Sk a nevýhodné úvery ešte zhoršili ekonomické parametre výroby elektriny z tohto zdroja. Dôsledkom nezodpovedného rozhodnutia o dostavbe je vysoká cena elektrickej energie z Mochoviec vo výške 2 240 Sk/MWh (aj napriek utajovaniu skutočnej ceny SE tento údaj nepopierajú). Ide pritom o minimálnu cenu, do ktorej nie sú premietnuté reálne očakávané mnohomiliardové náklady na likvidáciu elektrárne, ukladanie rádioaktívnych odpadov a ďalšie vyvolané náklady. Po ich zreálnení by cena elektriny z EMO 1-2 dosiahla 5 000 – 6 000 Sk/MWh a v žiadnom prípade by nemohla konkurovať cenám na otvárajúcom sa medzinárodnom trhu s energiou. Aj cena 2 240 Sk/MWh, priznaná SE, je 4-násobne vyššia ako ceny elektrickej energie z možného dovozu. Tieto sa pohybujú väčšinou v rozmedzí 600 až 700 Sk/MWh.

2. Nie je pravda, že na dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce sa prestavalo 15 mld. Sk, ale len 6,9 mld. Sk. Zvyšok nákladov predstavujú dlhodobo nesplácané úroky z úverov na dostavbu. Vláda síce z ekonomických dôvodov odmietla prevziať záruky štátneho rozpočtu za úvery, čím v podstate odmietla celú dostavbu, avšak investorom, ktorí nebudú žiadať štátne záruky, možnosť realizovať dostavbu ponechala. V súlade s informáciami MH SR elektrinu vyrobenú v Mochovciach slovenské hospodárstvo nepotrebuje - vzhľadom na dostatok inštalovaného výkonu, a s vývozom elektriny taktiež nemožno uvažovať. Pri realistickom odhade investičných nákladov - minimálne 70 mld. Sk - a po započítaní nákladov na likvidáciu a rádioaktívne odpady, by cena elektriny počas splácania úverov mohla dosiahnuť 8 000 až 10 000 Sk/MWh. Takáto elektrická energia by sa stala už na začiatku prevádzky elektrárne (cca r. 2005) absolútne konkurencie neschopná v porovnaní s očakávanými cenami na zahraničnom trhu.

3. Je zavádzajúce neustále požadovať náhradu výkonu JE V1 Bohunice, ktorá sa má odstaviť v r. 2006-8. Odstavenie V1 slúžilo najprv ako argument pre dostavbu EMO 1-2, dnes sa história opakuje s dostavbou EMO 3-4. Nahradenie výkonu V1 ďalšími jadrovými zdrojmi nie je potrebné aj vzhľadom na už vybudovaný dostatočný inštalovaný výkon elektrizačnej sústavy. Naopak, ekonomika SR vyžaduje znížiť súčasnú vysokú energetickú náročnosť výrobných odvetví hospodárstva SR, ako aj znížiť dovoznú náročnosť energetických surovín (dováža sa až 90%). Túto požiadavku môžu splniť len úspory a obnoviteľné zdroje energie. Masový nástup týchto energetických zdrojov potenciálne presahuje výkon JE V1 Bohunice. Len samotná zmena časti elektrického vykurovania bytov a prevádzkových priestorov na energeticky prijateľnejšie a efektívnejšie formy vykurovania by znamenala úsporu výkonu aspoň jedného bloku jadrovej elektrárne. Naviac tieto – aj environmentálne prijateľné – zdroje vytvárajú pracovné príležitosti pre vyše 30 000 občanov.

-13-

4. Taktiež nie je pravda, že odstavením prevádzky V1 stráca energetika takmer 5 mld. Sk ročne. Pri plánovanej výrobe elektriny 5,2 TWh/rok a predajnej cene rozvodným závodom 1 432 Sk/MWh sa vyrobí elektrina v hodnote 7,4 mld. Sk. Podľa niektorých zdrojov zo SE sú výrobné náklady asi 4,2 mld. Sk. Po započítaní vyše 9 mld. Sk na rekonštrukciu V1 (vrátane úrokov z úverov) a po zohľadnení potrebných nákladov na likvidáciu a rádioaktívne odpady sa v súčasnosti dosahovaný hrubý zisk 3,2 mld. Sk zníži natoľko, že pre ekonomiku Slovenska – nie pre SE! – by bolo výhodnejšie urýchliť odstavenie V1 a elektrinu dovážať. Pre Slovensko by to znamenalo zisk asi 2 mld. Sk. Navyše, jadroví energetici popri snahe predĺžiť prevádzku V1 aspoň do r. 2015 nikdy neuvádzajú ďalšie miliardové náklady, ktoré by nevyhnutne museli investovať do kontinuálneho zvyšovania jadrovej bezpečnosti V1. Predčasné odstavenie prevádzky JE V1 Bohunice je teda nie politickým, ale ekonomickým rozhodnutím vlády SR.

5. Výroba elektrickej energie v paroplynových cykloch nie je drahšia ako v jadrových elektrárňach, ako to tvrdia jadroví energetici. Aj pri zvyšovaní ceny plynu a nevyužívaní kogenerácie s výrobou tepla vyrábajú paroplynové cykly elektrinu podstatne lacnejšie ako novobudované jadrové elektrárne. K tomuto záveru dospel už v r. 1995 aj Výskumný ústav energetický v Bratislave, keď jeho štúdia hodnotila výrobné náklady na 1 MWh z EMO 1-2 na 1 173 Sk a z paroplynového cyklu len na 612 Sk, a to pri medziročnom zvyšovaní ceny plynu o 2,7%. V závislosti od súčasného otvárania medzinárodného trhu s plynom sa však podobné zvyšovanie ceny plynu neočakáva. Túto skutočnosť si určite uvedomujú aj propagátori jadrovej energie. Do porovnaní týchto energetických zdrojov preto v poslednom čase zaraďujú opravný koeficient podstatne zvýhodňujúci jadrové elektrárne, a to započítaním tzv. vedľajších nákladov. Koeficient, stanovený “odborným odhadom” podľa predpokladaných škôd na životnom prostredí, je pre jadrovú energiu 0,1 a pre elektrárne na zemný plyn až 0,65 Sk/kWh. Pri použití takéhoto koeficientu sú potom plynové zdroje menej výhodné. Stanovený koeficient však nezohľadňuje extrémne negatívne účinky žiarenia, ktoré dlhodobo produkujú rádioaktívne odpady, ani dôsledky možnej jadrovej havárie na životné prostredie. Pritom škody spôsobené jadrovou haváriou by mohli dosiahnuť – podobne ako v Černobyle – niekoľko sto miliárd Sk. Z hľadiska ochrany životného prostredia sa pritom paroplynové cykly pokladajú v celom svete za prijateľný zdroj energie kvôli najnižšej produkcii CO₂ spomedzi fosílnych zdrojov a ďaleko najvyššej energetickej účinnosti oproti všetkým klasickým, t.j. fosílnym, jadrovým aj vodným zdrojom (vyše 90% oproti cca 30%).
(Z podkladov expertov spracovali Ing. Mária Mistríková, CSc. a Ing. Ľubica Trubíniová)


-14-

ENERGETICKÁ NÁROČNOSŤ V SR SA STABIIZOVALA, JE VŠAK VYSOKÁ
Celková energetická náročnosť SR sa v posledných rokoch stabilizovala, napriek tomu je však 3-krát vyššia než je priemer krajín EÚ. Nedostatočné znižovanie energetickej náročnosti a neefektívne využívanie energie sú trvalo vážnym problémom ekonomiky SR.


- priemyselný sektor: je v rozhodujúcich prípadoch poznačený poklesom výrobných činností všet- kých priemyselných odvetví, vrátane potravinárskeho priemyslu a priemyslu stavebných hmôt

- sektor stavebníctva: k zvýšeniu úrovne využitia energie v stavebných organizáciách prispel nákup energeticky efektívnych stavebných strojov a mechanizmov. V súčasnosti je odvetvie znečne podkapitalizované, s výrazným obmedzením stavebnej prvovýroby.

- sektor pôdohospodárstva: energetická náročnosť poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa oproti rokom 1989-1990 znížila a je porovnateľná s inými európskymi krajinami. Využite alternatívnych energetických zdrojov, najmä biomasy, na energetické účely sa v energetickej bilancii a energetickej efektívnosti neprejavuje, pretože v existujúcich ekonomických podmienkach nie je konkurencie schopné klasickým palivám.

- sektor služieb: spotreba tepla v objektoch nebytovej sféry, administratívnych a budovách ostatných služieb sa doteraz nehodnotila a nehodnotí sa ani podľa zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike.

- bytový sektor: najvýznamnejšie zmeny dosiahol vzhľadom na potrebu eliminovať rast cien tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody (z ceny 21 Sk/GJ v r. 1989 na 290 Sk/GJ od 1.7.1999).
Tab.: Porovnanie energetickej náročnosti s krajinami EÚ

Tab.: Spotreba palív, tepla a elektriny na výrobu vybraných výrobkov, 1998

Tab.: Energetická náročnosť kľúčových priemyselných procesov (GJ/t)

Tab.: Vývoj a súčasný stav v oblasti energetickej náročnosti
Najdôležitejšou charakteristikou slovenskej energetiky z hľadiska spotreby je dominancia priemyslu v spotrebe všetkých druhov energie (50 %) a relatívne nízka spotreba u obyvateľstva. Ceny energie (hlavne u obyvateľstva) stále neodrážajú skutočné náklady na jej získanie a sú podhodnotené. Ceny energie negatívne ovplyvňuje netrhová cenová politika štátu, monopolná štruktúra energetiky, netransparentný mechanizmus tvorby cien. To bráni v zefektívnení spotreby energie.

Pokles spotreby energie v rokoch 1990-1993 bol v prevažnej miere vyvolaný celkovým poklesom produkcie a tvorby HDP a nebol dôsledkom zefektívnenia využitia energie a racionalizačných opatrení. So vzrastom priemyselnej produkcie začala v roku 1994 opäť stúpať aj spotreba energie. Úspory energie sú pritom najväčším energetickým zdrojom Slovenska, podobne ako mnohých iných krajín. Vplyvom zastaralých výrobných technológií, nedostatočnej izolácie budov a rozvodov tepla sa veľké množstvo vyprodukovanej energie stráca. Veľký, takmer nevyužitý potenciál energetických úspor je vo zvýšení energetickej účinnosti v priemysle i pri spotrebe energie v domácnostiach. Podľa realistických odhadov by sa iba pri zavedení úsporných opatrení mohlo v priemysle ušetriť 30% spotrebovanej energie a zlepšením izolácie budov 30% spotreby tepla.

-15-
Energetická náročnosť SR je takmer tri krát vyššia v porovnaní s krajinami EÚ, spotreba energie na obyvateľa v domácnostiach a službách je približne polovičná v porovnaní s priemerom krajín EÚ, všeobecne sa preto predpokladá, že v súvislosti s rastom vybavenosti domácností a služieb bude spotreba elektrickej energie u nás naďalej rásť (hoci na trhu sú dostupné spotrebiče využívajúce energiu veľmi efektívne a aj v tomto sektore sú možnosti efektívnejšieho užívania energie a preto by tento podiel za vhodných podmienok nemusel narásť, v protiklade k poskytnutým službám a komfortu).
Tab. Spotreba palív, tepla a elktriny na výrobu vybraných výrobkov, 1998

Zaujímavosti -16-

EKOLOGICKÁ HAVÁRIA OHROZUJE SVETOZNÁME VODOPÁDY
Brazílii hrozí najväčšia ekologická havária v dejinách. Z prasknutého ropovodu štátnej spoločnosti Petrobras viac ako štyri milióny litrov ropy do rieky Iguacú. Ropná škvrna dosahovala dĺžku viac ako osem kilometrov. Rieka Iguacú tečie cez národný park Iguacú Falls, ktorý je jednou z najznámejších atrakcií Brazílie. Podľa vyjadrení ekológov ropa znečistila vodné zdroje viacerých miest v povodí postihnutej rieky. Ochrancovia prírody obvinili spoločnosť Petrobras, že sa dostatočne nestará o systém ropovodov. Petrobrasu hrozí pokuta vo výške 50 miliónov realov. Podobná katastrofa sa stala v januári, keď do zálivu Guanabara v Riu de Janeiro uniklo z podzemného ropovodu 1 300 ton ropy.

(Zdroj: Korzár, 19.7. 2000)
VAROVANIE PRED ŽIVÝMI SUVENÍRMI
V rámci kampane Ministerstva životného prostredia, Ministerstva dopravy a regiónov a Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) bola verejnosť Veľkej Británie varovaná pred nakupovaním zahraničných suvenírov zo zvie- rat, pretože ich nákupom spôsobujú na jednej strane zánik ohrozených druhov, na druhej strane vystavujú sa stíhaniu a vysokým pokutám. Britská vláda občanom: “Nevedomosť nie je obrana. Niektoré z najviac ohrozených druhov majú už čas zrátaný, a to len kvôli túžbe ľudí mať doma exotický darček. Nenechajte rozum doma, keď idete na dovolenku.”

Britská vláda v súvislosti s touto problemati- kou odštartovala kampaň, ktorou reaguje na skonfiškovaných 52 000 predmetov z ulove- ných zvierat za posledných 12 mesiacov. Väč- šinou sa jed nalo o suveníry ako koraly, výrobky zo slonoviny, z korytnačieho panciera, či zvieracej kože, ale našlo sa aj 1 500 živých zvierat. Medzi najčastejšie patria kože z aligáto- ra a nílskeho krokodíla, výrobky tradičného čínskeho liečiteľstva obsahujúce rozdrvené časti leoparda, tigra a medveďa, koraly, živé rastliny, najmä orchidey a kaktusy, výrobky z hadej a jašteričej kože, korytnačky, výrobky zo slonoviny a slonej kože, kaviár, živé papagáje, hady, jašterice, chameleóny a leguány.

Obchod so zvieratami z voľnej prírody kontroluje CITES - konvencia OSN o obchode s ohrozenými živočíšnymi druhmi. V roku 1998 zahrnula medzi sledované produkty aj kaviár, aby tak chránila ubúdajúce stavy jeseterov. Jeden turista si do Británie môže so špeciálnym povolením priviesť maximálne 0,250 kg kaviáru, napriek tomu colníci na britských letiskách zhabali 800 kg nelegálne dovazeného kaviáru. Na letisku Hearthrow skonfiškovali debny s plazmi vrátane 100 mladých krokodílov, ktoré potom museli chovať v detských bazénikoch, pokým podrástli natoľko, že ich bolo možné vrátiť do prírody. Na letisku v Gatwicku skupina ruských námorníkov ponúkala predavačkám za cigarety vzácne dravé korytnačky. Colníkom sa námorníkov nepodarilo zadržať, zostala len debna, v ktorej bolo 22 korytnačiek a 5 chameleónov. (ml)
STROMČEKY NOVORODENCOM
Zaujímavú tradíciu založili obyvatelia obce Polomka v okrese Brezno. V rámci dní ”Polomského babieho leta” vysadili v štyroch lokalitách jedenásť stromčekov, presne ako detí z Polomky narodených v prvom polroku. Každý stromček nesie meno jedného malého Polomčana. (Zdroj: Práca, 9.10.2000)
SMOGOVÝ POPLACH V PARÍŽI
Intenzívne slnečné žiarenie sa v oblasti Paríža a jeho bezprostrednom okolí prejavilo v nad- priemernom znečistení ovzdušia a vysokou hla- dinou ozónu. Polícia vyzvala obyvateľov, aby nechali svoje autá doma a využívali verejnú dopravu. V meste namerali meteorológovia viac ako 30 °C, čo spolu s vysokou koncentráciou výfukových plynov a úplným bezvetrím viedlo k vysokým hodnotám znečistenia ovzdušia v celom parížskom regióne.

(Zdroj: Sme, 14. 8. 2000)

ZO SEVERNÉHO PÓLU MIZNE STÁROČNÝ ĽAD
Hrubý ľad, ktorý celé stáročia na severnom póle pokrýval arktický oceán, sa topí a na niektorých miestach je voda, ktorá sa tu podľa vedcov vyskytovala naposledy pred viac ako 50 miliónmi rokov. Kilometer a pol široká štrbina je ďalším dôkazom globálneho otepľovania. V priebehu posledných 50 rokov zmizlo podľa satelitných štúdií až 45 percent ľadu z povrchu arktickej oblasti. Podľa niektorých vedcov by mohol z tejto oblasti zmiznúť koncom 21. storočia. (Zdroj: SME, 21.8.2000)
SPRÍSTUPNILI UNIKÁTNU KRASOVÚ JASKYŇU
Krásnohorskú jaskyňu (neďaleko obce Krásnohorská Dlhá Lúka v okrese Rožňava), nazývanú aj Buzgó, objavili rožňavskí jaskyniari v roku 1964. Jej dominantou je 32, 6 metra vysoký stalagnit, ktorý sa so svojimi proporciami dostal do Guinessovej knihy rekordov. Možno sa k nemu dostať pod dohľadom horských vodcov cez 700 metrov dlhý prehliadkový okruh, na ktorom je však potrebné prekonať prirodzené prekážky. Jaskyňa Buzgó je zapísaná do zoznamu UNESCO.

Na Slovensku je viac ako 4 000 jaskýň, verejnosti je však sprástupnených len dvanásť, pretože sprístupnenie si vyžiada zakaždým značné zásahy do jaskynných ekosystémov. Jaskyňa Buzgó však bude sprístupnená verejnosti, a to v čase od 15. júna do 15. septembra. (ml)

EKOLOGICKÝCH VÝROBKOV JE U NÁS MÁLO

Zatiaľ len 22 produktov, ktoré sú vyrobené na Slovensku, sa môže chváliť označením “environmentálne vhodný výrobok”. S takýmto označovaním výrobkov sa začalo v roku 1996, odkedy je v platnosti Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov a v rámci ktorého existuje Centrum odpadového hospodárstva a environmentálneho manažérstva. Toto má zatiaľ spracované smernice pre 14 skupín výrobkov (napr. Toaletný papier, posteľná bielizeň, plastové výrobky, lepidlá, tmely, náterové hmoty, pneumatiky, pracie prostriedky, vykurovacie kotly a iné). Ocenené výrobky z týchto skupín pochádzajú od firiem ako Hamranecké papierne,

Tento, Duslo Šaľa, Chemolak Smolenice a pod.

(ml)

Nové publikácie

TRINÁSŤ PRAVIDIEL OTVORENÉHO DIALÓGU
MVO Ľudia a voda v publikácii Diskusné fórum - trinásť pravidiel otvoreného dialógu, ktorá je spoločným dielom kolektívu autorov (Tibor Ičo, Erik Groch, Vladislav Suvák a Jozef Amrcich) zúročili svoje bohaté skúsenosti z organizovania diskusných fór od občianskej kampane 0K´98 až po súčasnosť. Útla knižka v prehľadnej úprave, heslovito, so stručnými komentármi a množstvom citátov klasikov rétoriky, s bohatou a nápaditou ilustračnou výbavou vysvetľuje tajomstvá úspešného dialógu a môže sa stať dobrou príručkou nielen pre organizátorov a moderátorov diskusných fór, ale pre všetkých, ktorí chcú zvládnuť umenie dialógu na vysokej profesionálnej úrovni. “Úspech každého dialógu,” konštatuje sa v publikácii, v hesle ÚSPECH, “nikdy nie je vopred určený, stanovený, nemožno ho vždy predpokladať. Je priamo úmerný úsiliu, ktoré sa vynaloží na prípravu každého diskusného fóra, na jeho správne načasovanie, propagáciu a vedenie.” Praktický manuál o tom, ako viesť konštruktívny a efektívny dialóg, vyšiel za podpory americkej nadácie National Endowment for Democracy a môžete ho získať v kancelárii MVO Ľudia a voda.

Kontakt: MVO Ľudia a voda, Tibor Ičo

Pražská 4, 040 01 Košice, E-mail: ico@changenet.sk, www.changenet.sk/mvolav (ml)

Projekt -18-

MOŽNOSTI ÚSPOR ENERGIE NA ŠKOLÁCH
Myslenie a správanie sa energeticky efektívnym spôsobom pomôže často znížiť spotrebu energie o niekoľko percent. Riadenie spotreby energie na škole by mala byť týmová práca žiakov, učiteľov, technických pracovníkov a zástupcov mimovládnej organizácie.
Najskôr je potrebné si uvedomiť, na čo sa energia v škole využíva:

1.Vykurovanie - energia spotrebovaná buď ústredným kúrením, alebo elektrickým vykurovaním, predstavuje najväčšie možnosti šetrenia. Značné zníženie sa dá dosiahnuť napríklad reguláciou teploty v triedach, ktorá by mala byť 20 °C v učebniach, kabinetoch, laboratóriách, jedálňach a šatniach pri telocvični, 18 °C v učebných dielňach, 15 °C na chodbách, schodištiach, záchodoch a šatniach na kabáty. Znížením teploty o 1 °C znížite spotrebu vykurovacej energie o 16%.

Usporiť energiu môžete aj znížením teploty cez noc na 17-18 °C v triedach a 15 °C v dielňach.

Účinné sú tiež izolačné odrazové panely umiestnené za radiátormi (panely sa dajú jednoducho vyrobiť, ak na tvrdý kartón nalepíme hliníkovú fóliu). Radiátory by sa nemali zakrývať dlhými záclonami a v ich okolí by mal byť dostatočný priestor na šírenie tepla. Na noc je potrebné zakryť len okno (nie radiátor), aby sa zadržal chladný vzduch.

Pokiaľ radiátory nie sú rovnomerne teplé, môže to znamenať, že vzduch uniká zo systému, alebo je potrebné vyrovnať prietok vody. Opotrebované ventily je potrebné nahradiť termostatickými, ktoré automaticky regulujú prietok horúcej vody podľa zmien teploty v miestnostiach. Náklady na ne sa vrátia v priebehu 2-5 rokov. Významným prínosom je i zaizolovanie vykurovacieho kotla. V nevyužívaných miestnostiach treba zaizolovať rozvody tepla. Taktiež je potrebné kontrolovať správne nastavenú teplotu a správny chod zapínania ohrievacích zariadení a dbať na to, aby po vyučovaní na mimoškolskú činnosť alebo počas školských výletov boli vykurované len využívané miestnosti.

2. Vetranie - energia potrebná na ohriatie vzduchu, ktorý vchádza do miestnosti mechanickým ventilačným systémom. V školských budovách sa často otvárajú okná kvôli čerstvému vzduchu. Hlavne v zime uniká teplo netesnosťami v oknách a dverách, pričom straty predstavujú v 1-poschodových budovách 12-13% a vo viacposchodových budovách až 32%.

Ako správne vetrať ? Krátko a intenzívne, pričom sa vzduch v miestnosti vymení, ale zariadenie a steny nestihnú vychladnúť.

Ako zistiť, na ktorých miestach je tesnenie zlé ? Stačí zapálenou sviečkou obísť dookola všetky okná v triede. Netesné okná zapríčiňujú prievan, ktorí vedie k stratám tepla. Čím je lepšia izolácia, tým teplejšie je v zime a chladnejšie v lete. Takýto efekt sa najlepšie dosiahne pomocou okien s izolačným dvojsklom, utesnením špár a opravením poškodeného gitu, správnym zaobchádzaním so záclonami, založením roliet, žalúzií alebo okeníc (ušetríme 12% energie, v prípade žalúzií z vonkajšej strany 20-40% energie), založením kobercov, utesnením vonkajších dverí a namontovaním automatických zatváračov dverí.

3. Teplá úžitková voda - je využívaná v škole na umývanie rúk, upratovanie, sprchovanie, ale hlavne pri prevádzke jedálne na umývanie riadu. V súvislosti so šetrením energie a vody je potrebné skontrolovať, či je teplota v bojleroch okolo 55 °C (vzdialenosť bojleru od miesta odberu by mala byť čo najmenšia), tesnenie nádrží a trubiek na horúcu vodu (potrubie rozvodu teplej úžitkovej vody je potrebné dôkladne izolovať), či nekvapkajú kohútiky (10 kvapiek/minútu = strata 2000 litrov vody/rok - najlepšie je namontovať jednopákové batérie). V prípade, keď je množstvo vlažnej vody, ktorá odtečie z kohútika predtým, než začne tiecť voda horúca, niekoľko litrov, dobrým riešením je namontovanie špeciálnych ohrievačov.

-19-
4. Osvetlenie - bežne používame žiarovky, ktoré však majú veľmi malú svetelnú účinnosť a vytvárajú zbytočné teplo, ktoré nepotrebujeme. Šetrenie osvetľovacej energie znamená maximálne využívať denné svetlo, čistiť svietidlá od prachu a nečistôt, ktoré môžu pohltiť až 50% svetla. Moderné zariadenia by sa častým zapínaním a vypínaním nemali opotrebovávať, preto pri odchode z miestnosti je potrebné svetlo vypnúť. Výhodným riešením je nahradenie klasických žiaroviek úspornými žiarivkami, ktoré potrebujú len pätinu energie a majú 10-krát dlhšiu životnosť. Taktiež 38 mm neónové trubice je možné nahradiť 26 mm, ktoré sú energeticky výhodnejšie, spotrebujú menej energie a neblikajú ako staršie typy.

5. Rôzne zariadenia - počítače, tlačiarne, kopírovacie stroje, videá, meotary… Aj v tomto prípade je možné ušetriť isté percento energie. Ak nepoužívame meotar, počítač, tlačiareň vypnime ich. Nevyužívajme polohu “stand by”, ktorá bezvýznamne odčerpáva energiu. Dobu používania kopírovacích strojov a podobných zariadení je potrebné skrátiť čo najviac (typické je, že tieto stroje spotrebovávajú až 25% dennej spotreby energie).

Ako postupovať, ak chceme znížiť spotrebu energie na škole ?

1. Zisťovanie údajov - základom je pravidelné odčítavanie všetkých meračov. Nespracované údaje si žiaci môžu zapísať do tabuliek, podľa ktorých potom vypočítajú spotrebu energie napr. za týždeň. Výsledky (spolu s poveternostnými podmienkami) môžu zakresľovať do grafov, ktoré budú ukazovať úspešnosť v šetrení energiou. Ak majú žiaci podzrenia na nesprávnu funkciu niektorých meračov, mali by to nahlásiť Tímom pre úsporu energie (skupiny koordinujúce projekt šetrenia energiou na škole).

2. Určovanie cieľov:

-spotreba: dosiahnutý cieľ je stimulom pre zlepšenie činnosti. Na začiatku si treba stanoviť miernejšie ciele, ktoré bývajú zárukou úspechu a inšpirujú v školských energetických reformách naďalej pokračovať.

-informácia: presvedčte sa, či každý vie, aký je energetický cieľ na ďalší rok. Publikujte ho v školskom časopise, informujte miestnu tlač.

-monitorovanie a vyhodnocovanie: žiaci si môžu vypočítať sami spotrebu a umiestniť pravidelne údaje na informačnej tabuli v škole. Mali by pomôcť pri sledovaní stanoveného cieľa.

-zhodnotenie: pre všetkých žiakov školy zorganizujte stretnutie, kde by sa prediskutoval význam šetrenia energiou na škole.

-plán činností: žiaci môžu pripravovať, vyhodnocovať, prinášať nové nápady v oblasti šetrenia energiou na škole.
Ak má Vaša škola záujem zapojiť sa do projektu “Efektívne využívanie energie na školách”, máte jedinečnú možnosť zapojiť sa. Kontaktujte o.z. Ekoenergia a vyžiadajte si publikáciu “Možnosti úspor energie na školách”, z ktorej čerpal i tento článok a kde je možné nájsť viac informácií a názorných príkladov.

Projekt je realizovaný vďaka finančnej pomoci Nadácie pre podporu občianskych aktivít, Nadácie Ekopolis, Slovenskej energetickej agentúry, Slovenských elektrární, Philips a Honeywell.

(Zdroj: Možnosti úspor energie na školách, ml)

Občianske združenie EKOENERGIA,

Nám. SNP 11, 015 01 Rajec,

tel./fax: 0823/5422177