• 8-sxema. Un tortish bo ‘lim ining texnologik sxem asi B u g ‘doy va javdar donlaridan un tayyorlashda c h o ‘p-xas chiqindilari 0,4 % dan oshm asligi kerak.
  • % dan oshm asligi, fuzarioz bilan zararlangan b ug‘doy 0,3 % dan oshm asligi va qattiq bug‘doyda esa 0,6 % dan oshm asligi tavsiya etiladi.
  • M ayd alash jaray o n i
  • qarang). Takroriy un olish jarayonlari esa bir necha marotaba




    Download 7,74 Mb.
    Pdf ko'rish
    bet81/159
    Sana11.12.2023
    Hajmi7,74 Mb.
    #115661
    1   ...   77   78   79   80   81   82   83   84   ...   159
    Bog'liq
    Donni saqlash va dastlabki ishlash texnologiyasi. Tursunov S. Muqimov Z. Norinboyev B.

    qarang). Takroriy un olish jarayonlari esa bir necha marotaba 
    qaytariladi (navli un olish texnologik chizm asiga qarang).
    M a’lumki, yuqori sifatli un mahsulotlari ishlab chiqarish uchun 
    un tortish sexiga yuborilayotgan donning standart talablariga javob 
    berishi texnologik jarayonlarning samarali o ‘tishiga imkoniyat 
    yaratadi. D on tozalash sexlarida tozalangan don tarkibida uchrashi 
    mumkin b o ‘lgan chiqindilar normalari belgilab berilgan.
    144


    8-sxema. Un tortish bo ‘lim ining texnologik sxem asi
    B u g ‘doy va javdar donlaridan un tayyorlashda c h o ‘p-xas 
    chiqindilari 0,4 % dan oshm asligi kerak.
    Makaron mahsulotlar tayyorlashda esa 0,3 % dan oshm asligi 
    tavsiya etiladi.
    Bunda zararli chiqindilar - 0,05 %, qoramug‘ (kukol) - 0,1 
    % dan oshm asligi, fuzarioz bilan zararlangan b ug‘doy 0,3 % dan 
    oshm asligi va qattiq bug‘doyda esa 0,6 % dan oshm asligi tavsiya 
    etiladi.
    145


    9-sxem a. N a v li un ish lab ch iqarish ja ra y o n la rin in g texn ologik 
    sx em a sin in g sh a k lla n ish i
    146


    M ayd alash jaray o n i
    'B u j a r a y o n n i n g a s o s iy v a z ita s i d o n n i m a y d a l a b y u b o r m a s d a n , 
    m a k s im a l d a r a ja d a ( 6 5 - 7 0 % ) y o r m a - d u n s t m a h s u lo t olish. B u j a r a -
    y o n d a a so siy u s k u n a valli s ta n o k h iso b la n ib , v a lla r in in g o 'l c h a m l a r i
    1 0 0 0 x 2 5 0 m m b o i a d i . Valli s t a n o k n in g turlari k o ' p b o 'l i b . hozirgi 
    k u n d a
    z a m o n a v iy valli s t a n o k la rd a n k o 'p g i n a k o r x o n a la rd a
    f o y d a la n i lm o q d a . Vallar riflilarining soni 1 sin. da R = 4 ,l dan 10,2 
    t a g a c h a o 'z g a r i b boradi. Vallar tis h la rin in g jo y la s h i s h i o rq a m a -o rq a , 
    y a ’ni (sp /sp ) b o ‘ladi. Val tis h la rin in g nishabi U = 4 ° d a n 8° g a c h a
    o 'z g a r i b boradi. B itta v a ln in g ik k in c h i v a lg a n isb atan a y la n is h tezligi 
    D = 2 ,5 m a rta t e z - te z a y l a n u v c h i v a l la r n in g a y la n is h tezligi V = 6 m/s. 
    M a y d a la s h s iste m a la rid a . aso s a n , e n d o s p e r m
    y o r m a - d u n s tla r 
    ajra tib olinadi. B u l a r 1-sifatli y o r m a l a r d e b ataladi. B u la rn i a lo h id a
    s o v u ris h -e la s h (s ito v e y k a ) la r u sk u n a la r i y o r d a m i d a boyitib, y u q o ri 
    navli u n la r olinadi. A jra tib o lin g a n b a r c h a y o r m a l a r 70 
    %
    b o 'l s a , 
    sh u la rd a n 15-18 % i y irik y o rm a . 2 0 —2 2 %i o 'r t a y o rm a , 1 0 -1 2 %i 
    m a y d a y o rm a , 8 - 1 0 %i d u n s t v a 8 - 1 0 % i e s a unni hosil qiladi. 
    B u j a r a y o n d a y o r m a - d u n s t m a h s u lo tla ri 6 5 % d a n k am b o 'l m a s l ig i 
    kerak. B u j a r a y o n d a e n to l e y t o r q o ‘sh i m c h a m a y d a l a s h u c h u n va 
    m ik r o o r g a n i z m l a r n i o 'l d i r i s h u c h u n ishlatiladi.

    Download 7,74 Mb.
    1   ...   77   78   79   80   81   82   83   84   ...   159




    Download 7,74 Mb.
    Pdf ko'rish

    Bosh sahifa
    Aloqalar

        Bosh sahifa



    qarang). Takroriy un olish jarayonlari esa bir necha marotaba

    Download 7,74 Mb.
    Pdf ko'rish