qabul qilish; b) та ’lum bir vaqt davomida, о ‘zining xulq-atvorini baholash




Download 3,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet23/79
Sana20.09.2024
Hajmi3,76 Mb.
#271792
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   79
Bog'liq
kitob 005ff877346f495

qabul qilish; b) та ’lum bir vaqt davomida, о ‘zining xulq-atvorini baholash,
o ‘zi qabul qilgan vazifalarni o ‘z vaqtida bajarish hamda o ‘zidagi axloqiy,
irodaviy va jism oniy sifatlar t o ‘g ‘risida hisobot berish; d) sportchining
0
 ‘zi olgan majburiyatlarini yozm a tahlil qilish: musobaqalarda erishgan
mavaffaqiyatlari va mag ‘lubiyatlarining sabablarini anglash m alakalarini
shakllantirish; e) sportchi o ‘z in i-o ‘zi baholashda o ‘zida yetishm aydigan
xususiyatlarni t o ‘g ‘ri his etish yordam ida xulosa chiqarishga 
0
‘rganish.
I I I bosqichda
sportchini o ‘z in i-o ‘zi h a r to m o n la m a m ustaqil ra ­
vishda kam ol to p tirish ehtiyoji bilan yashashga o d atlan tirish lozim .


S p o rt ja m o a s i yoki g u ru h in i t o ‘g ‘ri b o sh q arish m u ra b b iy n in g
ta sh k ilo tc h ilik va pedagogik m ahoratiga, bilim va qobiliyatiga bog'liq. 
J u m la d a n , m urabbiyning talabch anligi, sportchilar jam oasi b ilan to ‘g ‘ri 
va o ‘za ro h u rm atg a asoslangan m unosabat o ‘rnatishi sp o rtch ilarn in g
m a s h g ‘u lo tla rg a b o ‘lgan q iz iq is h la rin i o sh irish im k o n in i b e ra d i. 
M u ra b b iy sp o rtc h ila r ja m o a sin i t o ‘g ‘ri bosh q arish d a qu yidag ilarga 
a lo h id a e ’tib o r q a r a tis h i m a q sa d g a m uvofiq: b ir-b irig a b o 'lg a n
tala b c h a n lik n i xolis b ah o lash , o ‘zini ishontirish, sport m usobaqalarida 
t o ‘g ‘ri r a q o b a tla s h is h , b ir - b ir ig a y o rd a m la s h is h , jis m o n iy z a if
sp o rtc h ila rn i t o ‘g ‘ri tush u n ish va u lar to ‘g ‘risida g ‘am x o ‘rlik qilish, 
g u ru h sp o rtch ilari kayfiyatini k o ‘tarish kabilar.
S p o rtch ilarn in g ruhiy faollik darajasi ko‘pin ch a sport m ash g‘ulotlari 
va m u sobaqalarning yuqori darajada sifatli o ‘tkazilishiga bog‘liq b o la d i. 
S p o rtc h ila r b u n d a y tashkil etilg an m usobaqa ja ra y o n id a o ‘zlarin i 
k o ‘rs a tis h m a q s a d id a b o r k u c h in i sa fa rb a r q ila d i. S h u n in g d e k , 
m u sobaq alashish uslubi sport tu rla ri uchun «lider»larni aniq lash ga, 
sp o rtc h ila rn in g b o ‘lajak sport m usobaqalarini o ‘zlari m ustaqil tashkil 
etishlariga yordam beradi. Sport m usobaqalarini tashkil etish va o ‘tkazish 
u c h u n m urab b iy h am d a faol sp o rtch ilard an kuchli irodaviy sifatlarni 
ishga solish talab qilinadi.
T ajribali m urab b iy lar sport m ash g ‘ulotlari jaray on ini ju d a yaxshi 
idro k qilishi va shogirdlaridagi m avjud kam chiliklarni o ‘z vaqtida his 
qilishi va uni o ‘z vaqtida b a rta ra f etib borishi lozim . B ulardan tash q ari, 
m u rab b iy n in g h arak at xotirasi keng hajm da qabul qilish im koniyatiga 
h a m ega b o ‘lish i, b ajarila d ig a n h a r xil h a ra k a tla rn in g o b ra z la rin i 
x o tirasid a saqlay bilishi, m ashg‘u lo tla r davom ida spo rtch ilarn in g nim a 
bilan m ash g ‘ulligini kuzatib tu rib , ularni tez, qisqa vaqt dav om ida 
t o ‘g ‘ri y o ‘lga solishi h am d a an iq bir qarorga kelishi talab etiladi.
S p o r t 
m u r a b b iy s in in g
fa o liy a tid a
u c h r a y d ig a n
o b y e k tiv
qiyinchilik lardan biri uning m utaxassisligi bilan bog‘liq b o ‘lgan fanlarni 
qay darajad a o ‘zlashtirganlik holatid ir. Jum ladan, jism o niy m ad aniyat 
nazariyasi, p edagogika, psixologiya, fiziologiya, sport tibbiyoti, falsafa, 
sh u ningdek , yengil atletika, gim nastika, basketbol, voleybol, q o ‘l to ‘pi, 
futbol, suzish, kurash kabilarini talab darajasida o ‘zlashtirgan boMishi 
•zarur. Aks h olda m urabbiyning sp o rtch ilar bilan birga ishlashi ju d a
qiyin kechadi.
M u ra b b iy n in g subyektiv q iy in ch ilik larin i ikki g u ru h g a ajra tib
o ‘rganish m um kin. B irinchi guruhga ularning individual xususiyatlari


bilan b o g ‘liq b o ‘lgan qiyinchiliklar: asab tiz im i tip la ri va tuzilish i, te m ­
p eram en ti, xarakteri kabilar kiradi. M a sa la n , xolerik te m p e ra m e n tg a
ega b o ‘lg an m u ra b b iy n in g asab tiz im i k u c h li m u v o z a n a ts iz lig i, 
q o ‘zg‘aluvchanligi, t a ’sirchanligi, o ‘zini tu ta bilm asligi bilan ajralib 
tu ra d i. F le g m a tik te m p e ra m e n td a g i m u r a b b iy la r esa o ‘z la r in in g
su stk ash lig i b o is sp o rtc h ila rn in g x a to la r in i k e c h ik ib p a y q a y d ila r. 
M u ra b b iy n in g subyektiv q iy in c h ilik la rid a n y an a biri u la rn in g o ‘z 
m aqsadiga erishishlarida paydo b o ‘lad ig an quyidagi t o ‘siqlardir: o ‘zini 
tu ta bilm asligi, sport ishlarini an iq re ja lash tira olm asligi, layoqatsizligi, 
ishyoqm asligi, aqliy xususiyatlarining ch ek la n g an lig i, ichkilikbozlikka 
berilishi kabilar.
M u ra b b iy n in g ish fa o liy a tid a u c h r a y d ig a n m ax su s in d iv id u a l 
q iy i n c h ili k l a r h a m s u b y e k tiv q i y i n c h i l i k l a r g u r u h ig a k ir a d i. 
M urabbiyning o ‘z ishini yaxshi bilm asligi yoki yoshining o ‘tishi sababli 
jism oniy m ashqlarni am alda k o ‘rsatishida (jism oniy zaifligi, sog‘ligi 
tufayli g im n astik a va yengil atletika m a sh g ‘ulotlari jara y o n id a sakrash 
m a s h q la r in i b a ja r is h id a , a r q o n d a k o ‘t a r i l i s h i d a ) u c h r a y d ig a n
q iy in c h i li k l a r s h u la r ju m la s id a n d i r . M u r a b b iy b u s u b y e k tiv
qiyinchiliklarni yengishi, b irin ch id an , u n in g pedagogik m ah o ra tig a 
sp o rtc h ila r ru h iy atin i tez, sezgirlik b ila n b a h o la y olishiga va sp o rt 
tu rlarin i yaxshi o ‘zlashtirganligiga bogMiq. Ik k in ch id a n , m urabb iy ning 
o ‘z s h o g ird la ri o rasidagi o b ro ‘yi, y u q o ri d a ra ja d a g i b ilim d o n lig i, 
tadbirkorligi, o ‘z bilim ini am aliyotda q o ‘llay b ilishi, m ash g ‘u lo tla rn i 
tashkil qilishdagi ijodkorligi, sp o rtc h ila rn in g m ash g ‘ulotlarga b o ‘lgan 
qiziqishini oshirib borishi kabilar uning bu qiy in ch ilik larn i yengishida 
m u h im o ‘rin tutadi.
M u ra b b iy n in g fa o liy a tin i ta s h k il e t is h i d a p a y d o b o ‘la d ig a n
q iy in c h ilik la r id a n y an a biri u n in g o ‘z is h in i t o ‘g ‘ri re ja la s h tira
bilm asligida. S port m ashg‘ulotlari va rivojlan tiru v ch i m ashq larni talab
darajasida a n iq rejalashtirib olgan m urab b iy s p o rtc h ila r jam o asi bilan 
to ‘g ‘ri m u loqot olib boradi, m ashg‘ulotlarni oq ilo n a tashkil etadi, ularni 
h a r to m o n la m a jism oniy va ruhiy riv o jlan tira oladi, sp o rtch ilarn in g
axloqiy va irodaviy sifatlarini shakllantirishda m uvaffaqiyatlarga erishadi. 
Y u q o rid a t a ’k id la n g a n is h la rn in g t o ‘g ‘ri b a ja r ilm a s lig i s p o r t 
m ash g 'u lo tlarin in g sifatsiz o'tilishiga sab ab boMadi.
M urabbiy ishini rejalashtirishda sp o rtc h ila rn in g ruhiy jih a td a n o ‘sib 
borish in i inobatga olishi, ularda ijtim oiy faollikni o ‘stirishi lozim . 
S huningdek, u jam o atch ilik , pedagoglar, o ta -o n a la r bilan ham ko rlik


o 'r n a tib , o ‘z faoliyatida pedagogik m uloqotni t o ‘g ‘ri y o ‘lga q o ‘yishi; 
shogirdlariga xayrixohlik ko'rsatib, m ehribonlik qilishi; ularning ch id am - 
lilik sifatlarini o 'stira borib, intizom li bo'lishga o datlan tirish i kerak. 
0 ‘z ishini aniq rejalashtirgan m urabbiy sport m ashg‘ulotlari va m u ­
sobaq alard a sp o rtch ilarn in g x atti-h arak atlarin i oldindan biladi va o ‘z 
vaq tid a ularning faoliyatini t o ‘g ‘ri tashkil etadi. N atijada sport jam o asi 
y o k i g u r u h d a in tiz o m y a x s h ila n a d i. B u n in g n a tija s id a j a m o a
sportchilarining tartib -in tizo m i yanada yaxshilanadi. Bulardan tashqari, 
m urabbiy sport m aydonchalarini jihozlash, m ashg1 ulotlarni sifatli tashkil 
qilish, shogirdlari o ‘rtasida vazifalarni to ‘g‘ri taqsim lash, m ashqlarn in g 
z ic h lig ig a iz c h il e ’t i b o r b e r is h , s p o r tc h ila r n in g s a lo m a tlig in i 
m ustahk am lash m aqsadida ertalabki gim nastika m ashqlarini bajartirish, 
h arakatli o ‘y in lar tashkil etish, tab iat q o ‘yni (to g ‘ yon bag‘riga, dengiz 
yoki daryo sohiliga kabilar)ga piyoda safarlar uyushtirish kabi tadbirlarni 
a n iq a m a lg a o s h ir ib , y u z b e r is h i m u m k in b o ‘lg a n o b y e k tiv
qiyinchiliklarga b arh am beradi.

Download 3,76 Mb.
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   79




Download 3,76 Mb.
Pdf ko'rish

Bosh sahifa
Aloqalar

    Bosh sahifa



qabul qilish; b) та ’lum bir vaqt davomida, о ‘zining xulq-atvorini baholash

Download 3,76 Mb.
Pdf ko'rish